viva54

Preto že som Slovenka a Slovanka a Rusi sú tiež Slovania. A Slovania by mali držať spolu. Lebo naše mentality sú si blízke. Bližšie ako anglosaské, alebo hoci germánske.

Aby bolo jasné, neodsudzujem žiadny národ. Všade sú ľudia dobrí aj zlí, pracovití aj leniví, slušní, aj zločinci. A keď mi ublíži jeden Američan, tak nebudem za to nenávidieť celý americký národ. Veď tam žijú takí istí ľudia ako my a tiež nemôžu za svojich politikov, či za svojho prezidenta, tak ako my nemôžeme za to, čo vyvádza naša vláda. A viem že ako mnohí z nás sa dnes hanbíme za našu vládu, tak i mnohí Američania sa hanbia za tú svoju a nesúhlasia s tým čo robí. Kto by sa nehanbil za takého prezidenta, ktorý verejne pomenuje iného prezidenta vrahom ? Viem že aj minulosti mnohí Američania nesúhlasili so svojimi politikmi, keď viedli vojny v Kórei, vo Vietname či inde. Dokonca boli mohutné protesty proti vojne vo Vietname. Tiež sa každý Američan musí hanbiť za svojich predkov, ktorí dovliekli afrických otrokov, alebo za genocídu domorodých Indiánov. Viem čo hovorím, lebo som bola v USA a spoznala som tam milých, priateľských a slušných ľudí a vypočula som si ich názory.

Viem že väčšina Američanov chce žiť v mieri rovnako ako my a ako každý normálny človek. Veď žiadny obyčajný človek zo žiadnej vojny neprofituje. Vojny vyvolávajú a vyhlasujú iba mocní tohto sveta a vždy im ide len o moc, peniaze a dobyté územia.

Preto nemám rada vojnových štváčov, ktorých dnes tu máme neúrekom, či už medzi politikmi, alebo bežnými ľuďmi. Ja nechápem prečo stále na toho Putina útočia a tvrdia, že on je ten kto provokuje a chce vyvolať vojnu, pritom on stále hovorí len o mieri a verím, že keď ho nechajú na pokoji, on určite žiadnu vojnu nezačne. Ale samozrejme ak bude musieť, tak sa bude brániť. Ak by Putin nebol štátnik ( taký, o akom naši politici môžu len snívať ) a bol by prchký a nie taký rozvážny aký je, tak verím že už by tu dávno vojna bola. A je mi jedno, ak ma niekto za môj názor nazve rusofilom.

Netvrdím, že Rusi sú dokonalí, to nie je nikto a nezabúdam na to že nás za socializmu okupovali. Ale čo s tým má Putin, alebo dnes žijúci Rusi ? Za to ich mám nenávidieť ? Veď nakoniec nič také hrozné nám nespravili. Nevraždili nás tak ako nás vraždili Nemci. To mám nenávidieť aj dnešných Nemcov za to čo urobili ich predkovia ? A nie, ten socializmus tiež nebol dokonalý a všeličo by sa mu dalo vytknúť, ale dokonalá nie je ani tá dnešná demokracia.

Pamätám si, ako sme neznášali pionierske uniformy, prvomájové manifestácie, či sobotné brigády, a tie heslá ako “ Proletári všetkých krajín spojte sa “ alebo “ So Sovietskym Zväzom na večné časy “ nám boli len na smiech. A tiež sa nám nechcelo učiť ruštinu, no dnes mi je ľúto akurát to že som z toho veľa zabudla. Nuž ale prežili sme to bez ujmy a tie “ večné časy “ skončili. Po revolúcii sa Sovietsky Zväz rozpadol a prestali nás okupovať. No a teraz nás „okupuje“ Západ……

Rada by som porovnala mentalitu našu slovanskú a mentalitu najmä germánskych národov a opísala svoje vlastné skúsenosti, keďže práve v týchto krajinách som po revolúcii strávila väčšiu časť mladosti. Pracovala som v Rakúsku, Nemecku, Holandsku aj vo Švajčiarsku. A poviem vám, že to bolo fajn naučiť sa jazyk, získať životné skúsenosti a zarobiť si nejaké peniaze, ale ani v jednej z týchto krajín by som nechcela žiť. To čo oceňujem je, že obyvatelia týchto krajín sú precízni, pracovití, disciplinovaní a všetko tam funguje tak ako má. Ale vďaka tomu sú mnohí workoholici, ktorí si peniaze a život nevedia užívať, nevedia sa smiať a zabávať, sú nudní, alebo ako im ja hovorím “ suchári „.

Môžem uviesť jeden príklad z Nemecka, kde som istý čas žila s jedným Nemcom, živnostníkom pri Hamburgu. Vstávali sme ráno o štvrtej, od šiestej sme robili do večera do šiestej, príchod domov o siedmej. Kým som ja robila večeru, on sa ešte hrabal v papieroch a potom sledoval televíziu až kým pritom nezaspal. A aby som nezabudla, mal dve nedospelé deti v opatere, o ktoré sa bolo treba tiež postarať. Takto to išlo šesť dní v týždni a keď na ten siedmy som chcela trocha aj žiť a nahovárala som ho aby sme niekam išli, do kina, do divadla, na večeru, alebo si zaplávať, skrátka čokoľvek spoločne robiť, tak nikdy sa mu nechcelo, lebo bol príliš unavený, hoci robil menej ako ja, lebo ja som okrem práce mala na starosti aj domácnosť. Nechodili sme ani na návštevy, lebo žiadnych priateľov nemal a k nám tiež nikto nechodil. Už toľko stačilo aby som s takým životom a partnerom skoncovala, ale úplne ma odradilo to aký bol skúpy. A ja skúposť netolerujem, lebo mi to je na míle vzdialené. Nebol ochotný mi dať plat za moju prácu, vraj mám všetko čo potrebujem a keby som si chcela niečo kúpiť na seba, alebo využiť nejakú službu, tak som sa mu mala o peniaze doprosovať. Tak som mu dala ultimátum, buď mi dá za moju prácu plat, alebo si nájdem prácu kde mi ten plat dajú. A to bol koniec nášho vzťahu. Chvalabohu.

Iný príbeh z Rakúska. Mimochodom, väčšinou aj oni tak žijú ako Nemci, nepestujú príliš priateľské vzťahy, ale len tak si žijú sami pre seba. Ale poznala som aj tam milých a slušných ľudí a časom som si našla aj priateľov. Ale boli aj takí, ktorí sa na mňa pozerali zvrchu, za to že som z Východnej Európy. Ale ja som im to nikdy nedovolila, s takými ľuďmi som kontakt hneď prerušila, aj keď to boli moji zamestnávatelia. Žiadne peniaze mi totiž nestáli za nejaké ponižovanie. Taktiež som sa nenechala vykorisťovať, vždy mi museli zaplatiť toľko ako domácemu zamestnancovi. Neuveríte, ale keďže oni si mysleli že my tu žijeme sto rokov za opicami, tak sa ma niektorí pýtali, či máme doma splachovací záchod. No keďže irónia mi nie je cudzia, tak som odpovedala že nemáme, že my máme jeden na námestí a tam chodí celá Bratislava. Pozerali vyhúknutí ako sova a keby som sa nezačala smiať, tak by mi možno aj uverili.

Takže ten príbeh. Spriatelila som sa s jedným bezdetným manželským párom. Oni ma raz v nedeľu pozvali aj so synom k nim na obed a na Prater. Mysleli si že ma tým ohúria, nevedeli že som tam so synom už mnohokrát bola. Takže nás vyzdvihli na stanici, odviezli na Prater a zaplatili synovi dva lístky na kolotoče. A potom už chceli ísť domov. Lenže môj syn si chcel užiť viac tých atrakcií, tak som navrhla nech idú dopredu, my ešte chvíľu pobudneme a potom prídeme k nim. Tak sa aj stalo. No oni namiesto varenia vytiahli z mrazničky nejaký vývar a nejaký mrazený polotovar. Po obede mi naliali jeden koňak a hneď schovali fľašu. Krátko na to sme sa rozlúčili a išli domov.

Po nejakom čase som ich na revanš pozvala na obed ja. Upiekla som kačicu, k tomu domáce lokše a kapustu a upiekla som tortu. Po obede som postavila na stôl fľašu koňaku, lebo ho mali radi, s tým že vyskúšam či u nich doma pili iba jeden pohár z princípu a či z lakomosti. A bolo to z lakomosti, lebo u mňa stiahli celú fľašu. A veľmi podozrivo si obzerali môj novo zrekonštruovaný a moderne zariadený byt, zrejme preto lebo si tiež mysleli že žijem v nejakej diere, asi ako oni v starom dome so starým nábytkom. No nakoniec sa rozlúčili a hádajte čo sa stalo ? Nikdy viac sa mi neozvali. Jednoducho nemohli zniesť, že žijem na vyššej úrovni ako oni. Čo je pochopiteľné a keby trochu rozmýšľali, tak by vedeli prečo. Lebo kým oni zarábali približne toľko ako ja, žili v Rakúsku, kde boli vtedy náklady na život omnoho vyššie ako u nás, čo už dnes samozrejme neplatí. A preto som si ja mohla dovoliť viac ako oni. Pritom ja som nemala v úmysle ich v tom pohostení pretromfnúť. Len jednoducho taká je slovanská, či slovenská nátura, teda aspoň tá moja určite. My svojim hosťom doprajeme, lebo sme skrátka pohostinní, čo oni nie sú. A presvedčila som sa o tom veľakrát.

A na záver k Rusom. Stretávala som ich v mnohých európskych letoviskách a vždy som s nimi mala len dobré skúsenosti. Vždy boli priateľskí, zábavní a slušní. Nikdy neboli arogantní a nikdy sa nikde nerozťahovali ako keby im to tam patrilo na rozdiel od Nemcov, či Angličanov.

Istý čas sme mali s prvým manželom v prenájme reštauráciu, ktorá bola neďaleko ruského veľvyslanectva. Takže Rusi k nám často chodili a nie len tak na obed či večeru, ale usporadúvali tam aj spoločenské akcie. Vždy robili dobrú tržbu, lebo veľa jedli a áno Rusi aj veľa pili. A neraz som videla ako vypili aj fľašu vodky, ale nikdy som ich nevidela opitých. Lebo Rusi majú takú fintu, že stále ten alkohol zajedajú a nikdy im pritom nesmela chýbať slanina, lebo práve tá najlepšie neutralizuje alkohol v krvi. Aj si zaspievali aj zatancovali ale nikdy nerobili žiadne výtržnosti. Na rozdiel od mnohých iných “ celebrít “ a cudzincov, ktorí tam chodili, ktorí keď sa opili, tak aj posledný kočiš by sa za nich musel hanbiť. A s jedným zamestnancom veľvyslanectva sme sa aj spriatelili a ten nás raz pozval domov na večeru a jeho manželka nám pripravila také isté pohostenie, aké robíme my Slováci. Také, o ktoré tí “ nadľudia “ Nemci či Rakúšania môžu len snívať.

Tak len toľko pre porovnanie a pre objasnenie pre tých, ktorí si myslia, že všetko dobré prichádza zo Západu a všetko zlé z Východu. Ale my Slovania chceme žiť v mieri, lebo mier je nadovšetko. Keď nebude mier, nebude nič…..