viva54

Planéta s názvom IDIOS. Bola to veľmi civilizovaná planéta, technicky vyspelá s vysokou životnou úrovňou. Planéta, kde už skoro sto rokov nezúrila žiadna vojna, ani epidémia. Lekárska veda bola na pomerne vysokej úrovni, vedela si poradiť s mnohými civilizačnými chorobami, dôsledkom čoho priemerný vek obyvateľov neustále stúpal. Vďaka dobrej ekonomickej situácii populácia ustavične rástla. Ľudia žili svoje normálne životy, pracovali, podnikali, plodili a vychovávali svojich potomkov, žili spoločenský život, vyžívali sa športovo aj kultúrne.

Mali svoje vlády, svojich politikov, ministrov a poslancov, ktorí si síce žili nad pomery, ale nikoho to príliš netrápilo, pokiaľ títo nechali v mieri a spokojne žiť aj svojich občanov. Mali aj mienkotvorné médiá, televízory, počítače, mobilné telefóny, aj sociálne siete. A tie im hovorili čo si majú myslieť, čo si majú kúpiť a ako majú žiť. Im to však vyhovovalo, lebo to bolo pohodlné. Tak kupovali veci ktoré nepotrebovali, jedli nie veľmi kvalitné potraviny a dýchali nie veľmi kvalitný vzduch. A hlavne príliš veľa času trávili pri výdobytkoch modernej technológie. O to menej času trávili pohybom na čerstvom vzduchu, či duchovnými hodnotami. Skrátka žili v konzumnej spoločnosti.

Preto mnohí trpeli obezitou, či inými civilizačnými chorobami, ale nebrali to tragicky, veď lekári ich liečili a často aj vyliečili. O tých, ktorých sa nepodarilo vyliečiť a nemohli plnohodnotne žiť a pracovať sa štáty bez výnimky postarali, rovnako ako o starých ľudí. Vďaka technickému pokroku v mnohých odvetviach pracovali roboti, pričom sa do budúcna plánovalo ešte viac zamestnancov nahradiť robotmi, keďže roboti boli spoľahlivejšími a lacnejšími zamestnancami ako ľudia. Dôsledkom toho bolo na planéte veľa nezamestnaných a malo ich byť ešte viac. A tak aj o tých sa bolo treba postarať.

Teda samozrejme aj táto planéta mala svoje problémy. Tieto problémy súviseli najmä s mohutným úbytkom prírodných zdrojov vďaka preľudneniu planéty. Vedci už dlhodobo tvrdili, že ak ľudstvo bude takto pokračovať, tak sa v priebehu pár desaťročí, minú zásoby vody, potravín nebude dosť pre všetkých a vzduch bude tiež nedýchateľný. Ale ľudia nie a nie sa poučiť, varovania nebrali vážne, veď kto by sa chcel vzdať teplej vody, elektriny, telefónu, dopravného prostriedku či iných továrenských výrobkov ?

A tak významní vedci a politici sa dlhodobo pravidelne stretávali s cieľom vyriešiť tento problém. Bohužiaľ nevedeli nájsť žiadne prijateľné riešenie. Ale tak ako na každej planéte, aj na tejto sa našlo pár šialených ľudí, ktorí prišli so šialeným plánom. Neboli to však vedci, ani politici, ale bola to elita najbohatších na planéte, ktorí sa cítili byť tými vyvolenými, ktorí môžu rozhodovať o osudoch ľudí. Predostreli teda vládcom svoje šialené plány na masívne zníženie populácie. Vedecké kapacity a politici rôznych štátov z toho boli zhrození a neboli ochotní sa na tom podieľať. Avšak peniaze sú obrovskou motiváciou a veľké peniaze sú ešte väčšou. Tieto elity ich mali dostatok na skorumpovanie všetkých zúčastnených. Nakoniec sa skorumpovať dali, lebo takej lákavej ponuke sa odolať nedalo.

Takže vedci dostali za úlohu vyvinúť jedovatý plyn, ktorý ale nemal byť nutne smrteľný, iba si to ľudia mali myslieť. Mali v pláne znížiť populáciu o 30 až 50 percent. Mali najmä zasiahnuť starých, chorých a slabých, ktorí nielenže neboli pre spoločnosť produktívni, ale naopak, spoločnosť ešte zaťažovali. Keď bol produkt hotový, vládcovia stanovili termín a spustili akciu. Vypustili ten plyn do ovzdušia na celej planéte. Zároveň všetky médiá hlásili náhodný únik tohto plynu z laboratória. Nariadili ľuďom aby až do odvolania nevychádzali z domu a pozatvárali všetky okná. Tí ľudia ktorí sa v tom čase pohybovali vonku umreli, prípadne ťažšie alebo ľahšie ochoreli. O pár dní s však plyn rozplynul a ovzdušie bolo znova čisté. Ale elity mali tento stav udržiavať dlhodobo, kým sa nedostaví želaný výsledok. Nemali v pláne otráviť populáciu jedovatým vzduchom, veď to by zabili aj seba.

Všetkým ľuďom zakázali chodiť do práce okrem kritickej infraštruktúry. Všetky obchody a služby zatvorili. Otvorené ostali len prevádzky ktoré predávali životne nevyhnutné potreby. Ostatný tovar sa presunul do online priestoru formou donášok do domu. Tí ktorí mohli, pracovali z domu, ostatní boli štátmi odškodnení. Tí ktorí museli chodiť do práce a ktorí museli ísť von nakupovať, museli nosiť nepriepustné ochranné obleky, ktoré vlády dodali do každej domácnosti. Nikoho nenapadlo nariadenie spochybňovať, veď kto by sa chcel nadýchnuť jedovatého plynu ?

Vedci však mali vyvinúť aj isté lieky, ktoré v skutočnosti neboli liekmi. Mali ľuďom časom privodiť mnohé neliečiteľné choroby, vrátane neplodnosti. Tieto “ lieky “ vlády tiež pravidelne dodávali svojim obyvateľom, s tým že to údajne mali byť lieky na zvýšenie imunity v kombinácii s rôznymi vitamínmi.

Prvé 2 -3 mesiace to ľudia znášali dobre, boli si istí, že vlády chránia ich zdravie a životy. Poslúchali a nezamýšľali sa ani nad tým, ako je možné že tento plyn neškodí zvieratám, ani rastlinám. V médiách každý deň prinášali správy o stave ovzdušia, ktoré údajne pravidelne kontrolovali. Situácia sa však nezlepšovala. Taktiež prinášali správy na odstrašenie a zastrašenie o denných počtoch úmrtí, ktoré pripisovali nezodpovedným ľuďom, ktorí nedodržiavali odporúčania, chodili zbytočne von, ochranné obleky nenosili správne a tak sa im podarilo nejako nadýchať jedovatého vzduchu. V skutočnosti však ľudia umierali z iných dôvodov. V prvom rade kvôli zanedbaným preventívnym prehliadkam, či už existujúcim chorobám, lebo drvivá väčšina ľudí mala naozaj taký strach, že sa báli ísť aj von, veď čo keby si náhodou nesprávne obliekli svoj oblek a predsa sa len trochu toho vzduchu nadýchali. No narastal aj počet psychických problémov z dlhodobej izolácie a s tým spojenými samovraždami, narastali aj počty závislých od alkoholu či od iných drog. Keďže žili bez slnečných lúčov, čerstvého vzduchu, bez sociálnych kontaktov, neprichádzali do kontaktu ani s bežnými mikroorganizmami, tak úplne stratili svoju prirodzenú imunitu, potom stačilo málo a umierali aj na bežné, liečiteľné choroby doma, aj v nemocniciach. Takže všetko išlo podľa plánu.

Medzitým už mnohí strácali trpezlivosť, chceli už normálne žiť a naliehali na vlády, aby už niečo s tým vzduchom urobili, aby bol dýchateľný. Podaktorí išli dokonca do ulíc protestovať, vojsko a polícia ich však zahnala späť do svojich domovov. Na to sa vlády pokúšali svojich obyvateľov upokojovať, ubezpečili ich, že situácia sa zlepšuje, vraj keď ešte chvíľu vydržia, čoskoro sa budú môcť vrátiť k predošlému životu na slobode. Mnohí sa však opiť rožkom nedali, vládam už neverili a všemožne sa snažili komunikovať s ostatnými a presviedčať ich o tom že vlády ich klamú.

Až jedného dňa, asi pol roka po katastrofe jeden človek psychicky na dne si povedal, že ho už taký život nebaví a rozhodol sa s ním skoncovať. Vyšiel na dvor svojho domu bez ochranného obleku, že sa naposledy nadýchne hoci jedovatého vzduchu. Nadýchol sa teda…. a nič sa nestalo. Myslel si že to príde neskôr. A čakal a čakal. A nič. Stále dýchal a aký nádherný čerstvý vzduch….. Nechápal to. No keďže tento človek žil sám, nemal sa s kým o tento zážitok podeliť. Vrátil sa dnu a vrhol sa na počítač. A podelil sa so svojou skúsenosťou na sociálnej sieti. Tie však boli sledované, cenzurované a nevhodné príspevky zlikvidované. Ale kým sa tak stalo, mnoho ľudí si jeho správu prečítalo. Samozrejme väčšina tomu neverila, veď to by bolo šialené….

Mysleli si, že sa chudák pomiatol. Veď si aj prišli po neho a hospitalizovali ho, isteže na psychiatrii. Ale tí pochybovači, ktorí už dlhšiu dobu pochybovali o pravdivosti vládnych tvrdení, sa snažili ozývať ešte hlasnejšie. Vlády sa ich však snažili naďalej umlčiavať. A nielen vlády, ale aj ich vlastní spoluobčania. Avšak po tomto incidente boli mnohí ochotní nielen pochybovať a komunikovať, ale aj na vlastnej koži vyskúšať tvrdenia toho človeka. Tak teda mnohí vyšli do ulíc nadýchať sa vzduchu a zistili, že dotyčný mal pravdu. A potom to už išlo rýchlo, lavína sa už nedala zastaviť. V priebehu pár minút sa pravdu dozvedela celá planéta. Národy sa hromadne vybrali za svojimi zástupcami s cieľom brať ich na zodpovednosť.

Tí sa síce snažili vyhovárať, že síce áno, vedia o tom že vzduch sa už dá dýchať, len si potrebovali byť istí, že ešte chceli urobiť isté merania a potom už chceli ľuďom oznámiť, že kríza sa skončila.

Nakoniec všetci zločinci, ktorí sa na tomto klamstve podieľali, boli súdení a odsúdení. Pretože ich paradoxne usvedčili práve ich vedci, pretože údajne mali výčitky svedomia z toho, čo spôsobili.

Výsledkom pre ľudstvo bolo, že síce prežili, ale s mnohými obeťami, ktorým už život alebo zdravie nikto nevráti. Takisto z ekonomických a psychických škôd sa bude ľudstvo na tejto planéte dlho spamätávať.

Avšak príbeh z tejto planéty nás ostatných varuje, aby sme nepodceňovali to, čo nám môžu šialení psychopati spôsobiť ak majú moc a peniaze…..