viva54

Aspoň mnoho ľudí si myslí, že práve kvôli hrozbe protestov sa u nás stále predlžuje núdzový stav. No ja si myslím, že vláda sa protestov obávať nemusí. Veď kedy na Slovensku protesty niečo zmenili ? Však nech nechajú tých ľudí, pardon tú “ lúzu “ nech sa zídu, nech nechajú tie “ opice “ nech si poskáču po plote, nech nechajú tých “ psychopatov “ nech si zahulákajú….. A po proteste sa rozídu, doma si dajú dobrú večeru a pohár vínka a budú spokojní. A vláde by to nijako neublížilo, naďalej by si robili čo by chceli. Ach zabudla som, je tu pandémia a vláda sa iste bojí len toho aby sa tam ľudia nenakazili a nie toho čo by protesty spôsobili jej. Avšak len tak na okraj : čínsko – austrálsko – britská štúdia dokázala na vzorke 10 miliónov ľudí, že zdravý, bezpríznakový jedinec v žiadnom prípade nemôže šíriť infekciu a už vôbec nie vonku. Ale to je iste len konšpirácia…..

Mnohí sa dušujú, že by na protesty išli, keby nebol núdzový stav. Ale stavím sa, že akonáhle raz núdzový stav skončí a vláda otvorí obchody, služby, šport a kultúru, navyše dovolí znova cestovať, všetci budú takí šťastní, že ich pustili z väzenia, že ich už nič také nenapadne.

A teraz pár slov o tej ďalšej hrozbe, ktorá tu je a je väčšia ako nejaký vírus. A tou je hrozba vojny na Ukrajine. Som žena, vojnám sa nerozumiem a ani nechcem rozumieť. Ale najradšej by som bola, keby už nikdy nikde žiadna vojna nebola. Ale keby nanešťastie predsa len bola, snáď nebudeme do toho zatiahnutí a naši chlapi nebudú musieť ísť bojovať a navyše Slovensko ako člen NATO na strane Ukrajiny proti Rusom. Myslím si, že nikto z nás, možno okrem veľmi starých ľudí nemá ani poňatia, čo taká vojna znamená. Pravdupovediac ja si neviem predstaviť našich mužov, najmä tú mladšiu facebookovú generáciu, ktorá s vymanikúrovanými nechtíkmi celý deň v práci ťuká do počítača, ako by išla bojovať na nejaký front so zbraňou v ruke ? No keby mali Ukrajinci dostať takú pomoc, tak ja hovorím, zbohom Ukrajina. Pretože keby tá rozmaznaná, spohodlnená generácia žijúca v relatívnom blahobyte mala prejsť 10 km peši, vybehnúť na 10. poschodie, alebo nebodaj robiť celý deň na poli, tak by dávno skolabovala. A to už nehovorím keby sa zrútila civilizácia a keby si mala niečo vypestovať, či uloviť namiesto toho aby to kúpila v Tescu, tak by zahynula od hladu. Veď títo ľudia nevedeli zabojovať ani len o svoje práva, či slobodu, tak ako by bojovali o život ? Samozrejme česť výnimkám ! Takže len dúfajme a verme, že žiadna vojna nebude, ale na druhej strane nikdy netreba hovoriť nikdy, lebo nikdy nevieme čo nás čaká. A ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Aj pred 1. aj 2. svetovou vojnou podaktorí dávno pred vypuknutím vojny prorokovali že vojna bude, mnohí neverili a predsa bola.

Ako príklad takej poslušnosti mladšej generácie uvediem mladú rodinku svedkov covidových. Cestovala som autobusom kam táto rodinka nastúpila. Otec, matka, dve detičky vo veku asi 4 a 6 rokov. Respirátory mali aj detičky. A hoci nedobrovoľne, ale vypočula som si ich rozhovor. Presnejšie zážitky z výletu. Tak to nazvali. Aký pekný výlet si spravili. Všetci sa totiž spoločne zúčastnili testovania a nadšene o tom rozprávali. Matka hovorí : Taká som šťastná, že sme všetci negatívni. Vidíte, teraz už môžeme ísť zodpovedne aj do autobusu, lebo nikoho nenakazíme. Otecko vychvaľoval detičky ako dobre to zvládli a pýtal sa ich : Však to nič nebolo, ani to nebolelo ? Ja som vám to hovoril. A detičky nadšene a s hrdosťou hovorili jeden cez druhého, ako to jedného šteklilo a druhého štípalo, ale keďže boli odvážni, nefňukali, ani si nesťažovali.

No fakt úžasné. V akom svete to žijeme ? Ani nie tak dávno rodinky chodili na výlet do prírody, na kúpalisko, na hrad, do zoo, alebo na kolotoče, v posledných rokoch do nákupných centier, alebo aspoň do cukrárne na zákusok. A dnes chodia na výlety na špajchlovačky.

Teraz zasa budem sfúknutá od Malinovej, že bojujem za nepodstatné veci. Keby som vraj toľko energie sústredila na včasnú liečbu Ivermektínom, tak by sme tu nemali už ani testy, ani respirátory. Ibaže ja nebojujem, ja len konštatujem. Píšem o tom, čo ma dnes na ľuďoch udivuje, čo ma rozčuľuje, s čím súhlasím a s čím nesúhlasím. Svoje poznatky, názory, zážitky a pocity. Na IM verím, aj som si ho pre istotu zohnala a tiež som podpísala petíciu za liečbu. Viac preto urobiť nemienim a ani neviem, určite nebudem o tom každý deň písať. Pretože dotyčná nechápe, že aj tak je to zbytočné, ten liek sa tu nikdy nebude vo veľkom predávať, lebo nie je to v záujme istých farmaceutických skupín, tak ako ona sama o tom píše. Proste občan keď to potrebuje, tak si to musí zohnať sám.

A prečo by som vôbec mala bojovať za druhých ? Za ľudí, ktorí dobrovoľne sa vonku dusia v respirátoroch, dobrovoľne sa postavia do radu na testovanie a dobrovoľne robia so seba pokusných králikov pri očkovaní? Veď nie som Don Quijote. Každý musí bojovať sám za seba a hlavne začať od seba. Ja to tak robím, na testovanie nechodím, rúška vonku nenosím a ani k vakcíne ma nikto nedonúti, kašlem aj na ich covid – pasy, len aby som mohla ísť do nejakého blbého Chorvátska. A dodávam, ak by každý tak bojoval aspoň za seba ako ja, až vtedy by sme tu žiadne povinné respirátory ani povinné testovanie nemali.

Ozaj a už mám skúsenosť aj s policajtmi. Vracali sme sa z našej chaty, z iného okresu domov. Zastavili nás. Pýtali od manžela – vodiča občiansky a vodičský. Pýtali sa : Kam idete ? On že domov. A kde ste boli ? On že doma. Policajt ostal na chvíľu zmätený, ale nakoniec asi pochopil, vyzeral celkom inteligentný. A potom už len poďakoval a pozdravil. A ja som veľmi rada, že takí policajti existujú a dúfam že je ich väčšina.

A občas ako dnes, pomôžem aj druhým, aspoň radou. ( ale samozrejme aj inak keď potrebujú ) Stretla som pred vchodom vyše 80 ročnú susedu ktorá sa dusila v respirátore a nahovorila som jej, nech si to okamžite dá dole, však sa hádam nechce zadusiť. A ona sa pýta že či sa to môže ? Ja jej vravím že samozrejme, veď je vonku a tam to nemusí mať. Ale ona vraví, že ide aj do obchodu. A ja na to, že však nech si to dá iba pred vstupom do obchodu. Ona sa pýta a čo dovtedy ? A ja že najlepšie nič, ako ja. Ale viete, je tu ten vírus a ja som stará a riziková skupina a môžu ma vidieť policajti, oponuje mi. Nechcela som jej vysvetľovať, že vonku sa nemôže nakaziť, aj tak by mi neverila, tak som jej povedala, že nech si dá teda rúško, v tom sa jej bude lepšie dýchať. Tak si ho vytiahla z kabelky a povedala že mám pravdu, takto sa jej lepšie dýcha a vraj ju to ani nenapadlo, takto to striedať. A ja som mala krajší deň, že som ďalšiu osobu na ktorej mi záleží dokázala odhovoriť od respirátora vonku.

Takto to je vážení. Takto nám vláda pomáha. Preto tie testy a tie respirátory, lebo naša vláda nás miluje. Chce nám len dobre. Chráni naše zdravie a životy. A nikdy by nám neublížila. Howgh……..viac už nemôžem dodať, bolo by to nepublikovateľné.

Snáď len “ Já du blejt velebnosti „….